Ekonomický vývoj Číny v posledných troch desaťročiach bol veľmi pozoruhodný.
Súčasne s danou situáciou sa čínsky trh otváral zahraničnému kapitálu a zároveň bol schopný sa integrovať do svetového hospodárstva. I keď koncom 70. rokov minulého storočia bola Čína prakticky uzavretou ekonomikou, tak už v roku 2003 predstihla v exporte Japonsko a Francúzsko. Taktiež patrí medzi dôležitých globálnych hráčov na svetovej scéne, ovplyvňuje mnohé odvetvia svetového hospodárstva a stala sa nesporne hybnou silou v medzinárodnej hospodárskej politike. Niet divu, že medzinárodné financie a systém výmenných kurzov prakticky nemožno analyzovať bez zohľadnenia vývoja čínskej ekonomiky. Takýto fakt nesporne narúša triangulárnu dominanciu EÚ, USA a Japonska. Obzvlášť v období, keď EÚ s vypätím síl bojuje o rast konkurencieschopnosti voči svojim tradičným rivalom a zároveň vývoj v Juhovýchodnej Ázii prináša novú vlnu výziev pre európske členské krajiny.
Riešiteľský kolektív si vytýčil cieľ, v ktorom analyzuje súčasné postavenie Číny v kontexte nielen ázijského regiónu, ale aj v celosvetovom meradle v oblasti vonkajšej hospodárskej politiky a zároveň skúma dopady vývoja čínskej ekonomiky na konkurencieschopnosť EÚ.
K čiastkovým cieľom daného vedeckého projektu patrili:
- analýza kľúčových faktorov, ktoré determinovali postavenie čínskej ekonomiky v posledných desaťročiach
- formovanie vzťahov smerom ku geograficky blízkym krajinám a postupný rast podielu na ekonomickom raste v Ázii stratégia rozvíjania vzťahov s obchodnými partnermi v EÚ
- priority čínskej vlády v oblasti rozvíjania zahraničnoobchodných vzťahov
- analýza dôvodov klesajúcej konkurenčnej výkonnosti EÚ na pozadí ekonomického boomu v Ázii
- dopady expanzie čínskych súkromných a verejných subjektov na zahraničné trhy, ich motivácie a priority, postavenie čínskej vlády v týchto aktivitách
Kolektív autorov pomocou svojich príspevkov sa snažil o rozšírené chápanie východísk pre formovanie odporúčaní k stratégie rozvoja zahraničnoobchodných vzťahov EÚ a teda aj Slovenka v pozadí ekonomického boomu v Číne. Na príklade sledovania vývoja zahraničnoobchodných vzťahov a zmeny štruktúry investičných tokov (nie len smerom do Číny ale aj opačným smerom) je možné identifikovať prebiehajúce zmeny rovnováhy vo svetovom hospodárstve a zároveň koncipovať adaptačné stratégie smerujúce k aktívnemu posilňovaniu ekonomickej výkonnosti EÚ a SR.
Peter Verček, Elena Kašťáková, Denisa Čiderová a kolektív
