Pohľad zástupcov sektoru obchodu, výroby a služieb na podmienky podnikania na Slovensku priniesol prvý ročník odbornej konferencie DoingBusiness in Slovakia 2014. Na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave pred pár dňami diskutovali podnikatelia a významní predstavitelia hospodárskej praxe o podmienkach podnikania, ale aj o tom, akým spôsobom a na čo by mala byť zameraná pozornosť tých,ktorí môžu podnikateľské prostredie ovplyvniť.
Sektor výroby a obchodu podporil mladých, resp. začínajúcich podnikateľov cennými radami a skúsenosťami. Rozsiahla diskusia prebiehala po panelovom vystúpení konzultačných a poradenských spoločností, ktorých zástupcovia vysvetľovali mnohé nástrahy rozsiahlej agendy, ktorú si podnikanie vyžaduje v oblasti daní, účtovníctva, práva.
Ako sa vyjadril výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, Róbert Kičina: „Aktuálne podmienky podnikania na Slovensku sú horšie ako v roku 2012 a podstatne horšie ako v rokoch 2006, 2007, príp. 2008. Hovoria o tom medzinárodné porovnania, napr. index konkurencieschopnosti, ktorý vydáva Svetové ekonomické fórum.“V roku 2013 sa Slovensko umiestnilo na 78. mieste zo 148 krajín a kleslo o 7 miest v porovnaní s rokom 2012, pričom najlepšie umiestnenie (37. miesto) dosiahlo v tomto rebríčku v roku 2006. Okrem medzinárodných porovnaní Podnikateľská aliancia Slovenska hodnotí zmeny podnikateľského prostredia na Slovensku aj prostredníctvom vlastného nástroja -Indexu podnikateľského prostredia, ktorý zostavuje kvartálne a vypovedá o tom, ako vnímajú zmeny v podmienkach na podnikanie manažéri. V posledných rokoch (v podstate od roku 2006) možno pozorovať pretrvávajúcu nespokojnosť manažérov so zmenami podnikateľského prostredia. Nemenej dôležitým ukazovateľom vývoja podnikateľského prostredia je aj prílev zahraničných investícií, ktorý od roku 2006 postupne klesá. Hoci ešte nie sú zverejnené výsledky, zástupca Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina predpokladá zlepšenie výsledkov za rok 2013.
Podpredseda predstavenstva Coop Jednota Slovensko, Martin Katriak, ktorý na konferencii DoingBusiness in Slovakia zastupoval sektor obchodu, zastáva názor, že „podnikateľské prostredie na Slovensku sa nevymyká rámcu V4.“ Podľa jeho vyjadrení nie je iné ako napr. v Maďarsku, v Poľsku alebo Česku. Za najväčšie úskalia vnútorného obchodu na Slovensku považuje nevymožiteľnosť práva, prístup k štátnej moci, rovnosť pred zákonom, Zákonník práce, kolektívne zmluvy vyššieho stupňa a v roku 2014 zavedenie tzv. preddavkovej (zrážkovej) dane. „Podnikateľské prostredie vo vnútornom obchode je definované týmito troma skupinami: konkurencia na trhu, podiel slovenských výrobkov na trhu a legislatíva. Štát prenáša vo viacerých prípadoch svoju neschopnosť vyriešiť isté ekonomické situácie na obchodníkov,“ konštatoval Martin Katriak a poukázal predovšetkým na zákon o potravinách, zákon o obaloch a zákon o neprimeraných podmienkach.
Lívia Naništová, výkonná riaditeľka spoločnosti Novplasta zastáva názor, že: „Kríza prinútila firmy optimalizovať procesy, vylepšovať systém a byť pružnejšími.“ Problémy, ktoré sťažujú malé a stredné podnikanie v súčasnosti podľa jej vyjadrení sú: stále sa meniace podmienky (napr. Zákonník práce, daňové zaťaženie), nevymožiteľnosť práva, ktorá je v porovnaní oproti Rakúsku na veľmi zlej úrovni; ďalej nerovnaké podmienky pre podnikanie (nesystémové podpory určitých oblastí, dotácie na vytvorenie pracovného miesta, nemožnosť čerpať eurofondy pre subjekty z Bratislavského kraja); stále rastúca byrokracia a nesystémová podpora exportu pre malé a stredné firmy. Z hľadiska jej odporúčaní do budúcnosti hovorí: „Podnikanie, a teda aj zamestnanosť a príjmy štátneho rozpočtu sa nedokážu naštartovať rôznymi nesystémovými podporami a výnimkami, ktoré iba kazia trh, ale stabilnými a rovnakými podmienkami pre všetkých a systematickým odstraňovaním uvedených problémov.“
Zásadný vplyv na podnikateľskú prax majú podľa Evy Belkovej, konateľky spoločnosti BakerTillylegislatívne zmeny, ktoré sa týkajú zákona o dani z príjmov (zavedenie daňových licencií, obmedzenia v umorovaní daňovej straty, zavedenie zrážkovej dane, povinná elektronická komunikácia pre platcov DPH), zákona o dani z pridanej hodnoty (podanie kontrolného výkazu k DPH, zmeny v registrácii platiteľa DPH) a zákona o sociálnom poistení (odvodová úľava).Eva Belková ďalej uviedla, že:„Slovensko sa zaraďuje medzi krajiny s najvyšším daňovým zaťažením, čo sa týka dane z príjmov právnických osôb. Od začiatku roka 2014 sa uplatňuje nižšia daň - z pôvodných 23 % sa prešlo na 22 %, čo zaraďuje Slovensko v podstate na druhé miesto po Rakúsku medzi krajiny s najvyšším daňovým zaťažením, avšak efektívna sadzba dane je na úrovni 16,8 %.“
„Slovensko má relatívne vysokú korporátnu daň. Sme síce niekde na úrovni priemeru EÚ27, ale sme zároveň najmenej konkurencieschopný voči novým členom EÚ, čiže máme najvyššiu korporátnu daň v porovnaní s novými členskými štátmi. Druhá vec je, že nemôžeme si dovoliť byť len priemernými, keď máme 14 % nezamestnanosť.“ tvrdí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska a dodáva: „Slovensko musí ponúkať lepšie podmienky, nie priemerné podmienky na podnikanie, keď chceme bojovať s nezamestnanosťou a chceme rozhýbať ekonomiku.“
Pozitívne možno vnímať zmeny, ktoré nastali pri zakladaní obchodných spoločností. Ako uviedla Kristína Drábiková, advokátka spoločnosti TGCCorporateLawyers: „Kým pred 10 – 15 rokmi konanie o založení spoločnosti s ručením obmedzeným nemalo určené lehoty a čakalo sa 3,4,5,6 a niekedy aj 8 mesiacov nie na zápis, ale vôbec prvú reakciu, dnes to trvá 5 pracovných dní. Táto lehota sa dodržiava.“ Rovnako pozitívne hodnotila aj elektronizáciu týchto procesov, ktorá „nefunguje ešte úplne ideálne, ale vyzerá, že je na najlepšej ceste, aby sa zlepšila.“
Hlavní organizátori konferencie DoingBusiness in Slovakia - spoločnosť BakerTilly a Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, deklarovali záujem pokračovať v začatej tradícii v nasledujúcich ročníkoch.
Autori: Paulína Krnáčová, Peter Drábik
Fotogaléria
